Prekonajte rozdiely a založte Sion

Vždy ma dojíma príbeh o Spasiteľovi v Knihe Mormonovej o Spasiteľovi, ktorý sa zjavil na východnej pologuli ľuďom v Amerike po Svojom vzkriesení. Učil ich o dôležitosti uzmierenia v Božom pláne, o požehnaniach prikázaní a o dôležitosti zmlúv a obradov. Slúžil im duchovne, jednému po druhom.¹

Pán bol s nimi len pár dní, no vplyv Jeho návštevy bolo cítiť viac ako dve storočia. „A nebolo medzi nimi žiadnych svárov a sporov a každý človek jednal s druhým spravodlivo. A mali všetky veci medzi sebou spoločné; takže nebolo bohatých a chudobných, porobených a slobodných, ale všetci boli učinení slobodnými a podielnikmi nebeského daru. … A určite nemohlo byť šťastnejšieho ľudu medzi všetkými ľuďmi, ktorí boli stvorení rukou Božou. Nebolo žiadnych zlodejov ani vrahov, neboli ani Lámániti ani žiadni iní -iti; ale boli jedno, deti Kristove a dedičia kráľovstva Božieho. A ako boli požehnaní! Lebo Pán im žehnal vo všetkom ich konaní.“²

Čo mohlo spôsobiť túto zmenu a mať tak dlhotrvajúce účinky? Odpoveď je jednoduchá a predsa hlboká. Učenia Pána a Jeho evanjelium prenikli do ich sŕdc, odložili prirodzeného človeka a stali sa učeníkmi Ježiša Krista. Vo svojich srdciach mali napísané Pánovo meno³ a rozvíjali ducha ľudu Sionu, ako za dní Enocha.

Žiaľ, žijeme vo svete, ktorý oslavuje individualizmus, kde sa hádky a názory považujú za prejav živosti. Ani ako členovia Cirkvi nie sme vždy imúnni voči tomuto vývoju. Najmä pandémia postavila naše zbory a rodiny pred osobité výzvy. V niektorých prípadoch sme sa začali definovať podľa našich rozdielov, rovnako ako ľudia v Knihe Mormonovej, a vytvorili sme si vlastných -itov. Evanjelium Ježiša Krista a duch Sionu nám pomáhajú prekonať tieto rozdiely.

„Sion je Sionom kvôli charakteru, vlastnostiam a vernosti jeho obyvateľov. Pamätajte, že ‚Pán nazval ľud svoj Sionom, pretože boli jedného srdca a jednej mysle a prebývali v spravodlivosti; a neboli medzi nimi žiadni chudobní‘⁴. Ak chceme vo svojich domovoch, pobočkách, zboroch a koloch založiť Sion, musíme naplniť túto normu. … Nemôžeme čakať na to, že sa tieto veci stanú až keď príde Sion – Sion príde len vtedy, keď sa stanú.“⁵

Takže čo to pre mňa znamená v praxi? Kde mám začať, ak chcem prekonať rozdiely a podporiť jednotu?

V roku 1872 pripomenul prorok Brigham Young Svätým dôležitú vec, ktorá je dnes pravdepodobne dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Povedal: „Prestaňte! Čakať! Keď ráno vstanete, skôr ako si doprajete zjesť sústo jedla, … pokloňte sa pred Pánom, proste Ho, aby vám odpustil hriechy a chránil vás cez deň, aby vás ochránil pred pokušením a všetkým zlom, aby viedol vaše kroky správne, aby ste v ten deň urobili niečo, čo bude prospešné pre Božie kráľovstvo na zemi. Máte na to čas?“⁶

Pozitívna zmena začína u každého z nás a z našej túžby osobne prispieť, byť jednotného srdca a jednej mysle, žiť v spravodlivosti a vedome sa starať o chudobných a núdznych. Kľúčom je urobiť z Pána v tomto všetkom nášho spojenca, stavajúc na viere, nádeji a pravej láske. „Sion je založený a prekvitá vďaka Bohom inšpirovaným životom a práci jeho obyvateľov. Sion neprichádza ako dar, ale preto, že cnostní ľudia zmluvy sa spoja a budujú ho.“⁷