Helmuth Hübener

Helmuth Günther Hübener (1925 – 1942), člen Cirkvi v nemeckom Hamburgu, bol najmladším človekom nemeckého odporu voči nacizmu, ktorý bol popravený nariadením Špeciálneho ľudového súdu (Volksgerichtshof) v Berlíne. Od začiatku roka 1941 vydával Hübener sériu protinacistických letákov, ktoré obsahovali jeho vlastné politické komentáre a prepisy spojeneckých rozhlasových vysielaní. S pomocou ďalších tínedžerov roznášal tieto letáky po celom Hamburgu. Vo februári 1942 súd uznal Hübenera vinným zo „sprisahania s cieľom spáchať vlastizradu a z podpory nepriateľa vlastizradného charakteru“ a nariadil jeho popravu. Tribunál odsúdil aj jeho priateľov Rudolfa Wobbeho, Karla-Heinza Schnibbeho a jeho spolupracovníka Gerharda Düwera za „počúvanie zahraničnej rozhlasovej stanice a šírenie zahraničných rozhlasových správ“. Hübener bol o osem mesiacov neskôr popravený vo veku 17 rokov. Wobbe, Schnibbe a Düwer boli odsúdení na ťažké práce v nemeckých väzenských táboroch.

Hübener sa narodil v roku 1925 v Hamburgu. Helmuthova slobodná matka Emma Guddat Kunkelová sa starala o neho a jeho dvoch starších nevlastných bratov Hansa a Gerharda. Helmuth a jeho bratia preto strávili veľkú časť svojej mladosti u starej mamy Wilhemine Sudrowovej, ktorá žila neďaleko. V roku 1939 sa Emma vydala za Huga Hübenera, stavebného robotníka a člena nacistickej strany, ktorý si Helmutha neskôr adoptoval.

Tak ako i ďalším, aj mnohým Svätým neskorších dní v Nemecku dávali sľuby nacistickej strany o obnovení hospodárskej stability a zvýšení národnej hrdosti nádej. Niektorí členovia Cirkvi sa k strane pridali, zatiaľ čo ďalší aktívne vystupovali proti režimu. Niektorí zostali neutrálni. Helmuth Hübener bol priamym svedkom tohto spektra straníckej účasti. Prezident jeho pobočky Arthur Zander bol členom nacistickej strany a snažil sa nútiť členov pobočky, aby počúvali stranícke rozhlasové vysielania, vyhrážal sa, že nahlási členov za protivládne aktivity a v roku 1938 vyvesil na dvere zhromažďovacej budovy oznam, ktorý informoval Židov, že tam nie sú vítaní. Niekoľko členov nosilo na cirkevné zhromaždenia nacistické vojenské uniformy a uniformy štátnej služby. Na druhej strane Otto Berndt, hamburgský prezident okrsku, kázal spoza rečníckeho pultu proti vládnej politike. Bránil sa myšlienke rozhlasového vysielania a v súkromí podporoval odpor členov a často slúžil židovským obráteným. Hoci sa Helmuth Hübener najskôr zúčastňoval miestneho Jungvolk (skupiny, ktorú zorganizovali nacisti pre deti) a Hitlerovej mládeže, začal odmietať stranícku ideológiu.

Na jar 1941 objavil Hübener krátkovlnné rádio svojho brata Gerharda a cezeň počúval nočné spravodajstvo Britskej vysielacej spoločnosti (BBC), čo bolo podľa nacistických zákonov trestné. Príležitostne sa k nemu pridali aj dvaja priatelia z cirkvi, Karl-Heinz Schnibbe a Rudolf (Rudi) Wobbe. Hübener začal čoskoro vydávať protinacistické letáky, v ktorých popri vlastných komentároch sprostredkúval informácie z týchto vysielaní. Pomocou kopírovacieho papiera a dvoch písacích strojov požičaných z pobočky vyhotovoval Hübener kópie týchto letákov, ktoré spolu so Schnibbem a Wobbem pripevňovali na nástenky nacistickej strany, rozdávali na frekventovaných uliciach a vhadzovali do poštových schránok. Hübener sa neúspešne pokúsil naverbovať svojich ďalších známych rovesníkov, aby mu pomohli. V priebehu ôsmich mesiacov Hübener pripravil sériu letákov, ktoré spochybňovali stranícku rétoriku a oficiálne správy o vojne. Na mušku si vzal aj predstaviteľov strany. Hübener v jednom letáku napísal, že Führer „vás pošle po tisícoch do ohňa, aby dokončil zločin, ktorý začal. Vaše manželky a deti sa po tisícoch stanú vdovami a sirotami. A za nič!“

Vo februári 1942 agenti gestapa zatkli Hübenera, Wobbeho, Schnibbeho a Düwera, ktorí boli obvinení z rôznych zločinov pod nacistickým zákonom vrátane „sprisahania s cieľom spáchať vlastizradu“. Dňa 11. augusta počas súdneho procesu, ktorý trval niečo vyše deviatich hodín, boli štyria obžalovaní súdení pred trojčlenným Špeciálnym ľudovým súdom v Berlíne. Všetci štyria boli uznaní za vinných. Helmuth Hübener bol odsúdený na trest smrti, Wobbe, Schnibbe a Düwer na 4 až 10 rokov v pracovných táboroch. Hübenera 27. októbra 1942 usmrtili gilotínou.

Krátko po Hübenerovom zatknutí napísal prezident pobočky Arthur Zander do Helmuthovho členského záznamu „exkomunikovaný“. Prezident okrsku Otto Berndt sa však pod to odmietol podpísať. Druhý podpis poskytol Anthon Huck, člen predsedníctva Európskej misie. Niekoľko cirkevných vedúcich neskôr povedalo, že mali v úmysle dištancovať Cirkev od Hübenera, aby ochránili Svätých neskorších dní pred hnevom nacistických úradníkov. Po skončení druhej svetovej vojny Prvé predsedníctvo zmenilo rozhodnutie exkomunikovať Hübenera a v roku 1948 boli Hübenerovi udelené chrámové obrady v zastúpení.

Počas rokov po druhej svetovej vojne si Helmutha Hübenera pamätáme pre jeho odpor voči nacistickému režimu. Na odbornom učilišti v Hamburgu, pri pamätníku nemeckého odporu v Berlíne a vo väznici Plötzensee, kde bol Hübener popravený, boli inštalované pamätné exponáty. Okrem toho je po ňom pomenované centrum pre mládež, škola a dve ulice v Hamburgu. Od 40. rokov 20. storočia si politické, sociálne a náboženské skupiny 8. januára (na jeho narodeniny) a 27. októbra (v deň jeho popravy) pripomínajú jeho hrdinstvo rôznymi spomienkovými slávnosťami. 8. januára 2020 bola na počesť Helmutha Hübenera pomenovaná škola pri nápravnom zariadení pre mladistvých neďaleko Plötzensee. Hübenerove vlastné myšlienky zachytené v liste, ktorý poslal počas svojich posledných chvíľ, možno nakoniec slúžia ako najlepšia pripomienka sily jeho presvedčenia a trvalej nádeje: „Som veľmi vďačný svojmu Nebeskému Otcovi, že tento mučivý život sa dnes večer končí. Aj tak by som to už dlhšie nevydržal! Môj Otec v nebi vie, že som neurobil nič zlé. … Viem, že Boh žije a bude tým správnym sudcom tejto záležitosti. Až do nášho šťastného opätovného stretnutia v tom lepšom svete!“

Súvisiace témy: Nemecko, Druhá svetová vojna