Helmuth Hübener

Helmuth Günther Hübener (1925 – 1942), člen Cirkvi v nemeckom Hamburgu, bol najmladším človekom nemeckého odporu voči nacizmu, ktorý bol popravený nariadením Špeciálneho ľudového súdu (Volksgerichtshof) v Berlíne. Od začiatku roka 1941 vydával Hübener sériu protinacistických letákov, ktoré obsahovali jeho vlastné politické komentáre a prepisy spojeneckých rozhlasových vysielaní. S pomocou ďalších tínedžerov roznášal tieto letáky po celom Hamburgu. Vo februári 1942 súd uznal Hübenera vinným zo „sprisahania s cieľom spáchať vlastizradu a z podpory nepriateľa vlastizradného charakteru“ a nariadil jeho popravu. Tribunál odsúdil aj jeho troch priateľov Rudolfa Wobbeho, Karla-Heinza Schnibbeho a Gerharda Düwera za „počúvanie zahraničnej rozhlasovej stanice a šírenie zahraničných rozhlasových správ“. Hübener bol o osem mesiacov neskôr popravený vo veku 17 rokov. Wobbe, Schnibbe a Düwer boli odsúdení na ťažké práce a až do konca druhej svetovej vojny zostali vo väzenských táboroch.

Hübener sa narodil v roku 1925 v Hamburgu. Jeho slobodná matka Emma Guddat Kunkelová sa starala o Helmutha a jeho dvoch starších nevlastných bratov Hansa a Gerharda. Helmuth a jeho bratia preto strávili veľkú časť svojej mladosti u starej mamy Wilhemine Sudrowovej, ktorá žila neďaleko. V roku 1939 sa Emma vydala za Huga Hübenera, stavebného robotníka a člena nacistickej strany, ktorý si Helmutha neskôr adoptoval. Emmin nový manžel Cirkev nemal rád a tak Emma, pravdepodobne preto, aby mu urobila po vôli, obmedzila po ich sobáši svoju aktivitu v Cirkvi. Helmuth a jeho bratia však ďalej navštevovali zhromaždenia so svojou starou mamou.

Tak ako i ďalším, aj mnohým Svätým neskorších dní v Nemecku dávali sľuby nacistickej strany o obnovení hospodárskej stability a zvýšení národnej hrdosti nádej. Niektorí členovia Cirkvi sa k strane pridali, zatiaľ čo ďalší aktívne vystupovali proti režimu. Niektorí zostali neutrálni. Helmuth Hübener bol priamym svedkom tohto spektra straníckej účasti. Prezident jeho pobočky Arthur Zander bol členom nacistickej strany a nútil členov pobočky, aby počúvali rádiové vysielania strany, vyhrážal sa, že nahlási členov za protivládne aktivity a v roku 1938 vyvesil na dvere zhromažďovacej budovy oznam, ktorý informoval Židov, že tam nie sú vítaní. Niekoľko členov nosilo na cirkevné zhromaždenia nacistické vojenské uniformy a uniformy štátnej služby. Na druhej strane Otto Berndt, hamburgský prezident okrsku, kázal od rečníckeho pultu proti vládnej politike, v súkromí povzbudzoval členov v odpore a často sa prechádzal so židovskými obrátenými. Hoci sa Helmuth Hübener najskôr zúčastňoval miestneho Jungvolk (skupiny zorganizovanej nacistami pre deti, ktoré boli príliš mladé na to, aby sa pridali k Hitlerovej mládeži), začal odmietať stranícku ideológiu.

Na jar 1941 objavil Hübener krátkovlnné rádio svojho brata Gerharda a cezeň počúval nočné spravodajstvo Britskej vysielacej spoločnosti (BBC), čo bolo podľa nacistických zákonov trestné. Príležitostne sa k nemu pridali aj dvaja priatelia z cirkvi, Karl-Heinz Schnibbe a Rudolf (Rudi) Wobbe. Hübener čoskoro začal vydávať protinacistické letáky, v ktorých popri vlastných komentároch sprostredkúval informácie z týchto vysielaní. Pomocou kopírovacieho papiera a dvoch písacích strojov požičaných z pobočky vyhotovoval Hübener kópie týchto letákov, ktoré spolu so Schnibbem a Wobbem pripevňovali na nástenky nacistickej strany, rozdávali na frekventovaných uliciach a vhadzovali do poštových schránok. Hübener čoskoro pribral na pomoc niekoľko ďalších známych v podobnom veku. Gerhard Düwer, ktorý pracoval na Hamburgskom sociálnom úrade (Sozialbehörde), kde bol spolu s Hübenerom učňom, pomohol so zväčšením distribúcie. Prostredníctvom neznámeho spojenia Hübener zabezpečil aj tlačiareň v Kieli, ktorá kopírovala letáky vo väčšom množstve. V priebehu 10 mesiacov Hübener pripravil sériu letákov, ktoré spochybňovali stranícku rétoriku a oficiálne správy o vojne. Na mušku si vzal aj predstaviteľov strany. Hübener v jednom letáku napísal, že Führer „vás pošle po tisícoch do ohňa, aby dokončil zločin, ktorý začal. Vaše manželky a deti sa po tisícoch stanú vdovami a sirotami. A úplne zbytočne!“

Vo februári 1942 agenti gestapa zatkli Hübenera, Wobbeho, Schnibbeho a Düwera, ktorí boli obvinení z rôznych zločinov pod nacistickým zákonom vrátane „sprisahania s cieľom spáchať vlastizradu“. Dňa 11. augusta počas súdneho procesu, ktorý trval niečo vyše deviatich hodín, boli štyria obžalovaní súdení pred trojčlenným Špeciálnym ľudovým súdom v Berlíne. Všetci štyria boli uznaní za vinných. Helmuth Hübener bol odsúdený na trest smrti, Wobbe, Schnibbe a Düwer na 4 až 10 rokov v pracovných táboroch. Hübenera 27. októbra 1942 usmrtili gilotínou.

Krátko po Hübenerovom zatknutí napísal prezident pobočky Arthur Zander do Helmuthovho členského záznamu „exkomunikovaný“. Prezident okrsku Otto Berndt však odmietol pridať svoj podpis k tomuto činu. Druhý podpis poskytol Anthon Huck, člen predsedníctva Európskej misie. Niekoľko cirkevných vedúcich neskôr povedalo, že mali v úmysle dištancovať Cirkev od Hübenera, aby ochránili Svätých neskorších dní pred hnevom nacistických úradníkov. Po skončení druhej svetovej vojny bol Helmuth Hübener – po svojej smrti – prijatý späť do Cirkvi a v roku 1948 za neho boli vykonané chrámové obrady.

Počas rokov po druhej svetovej vojne si Helmutha Hübenera pamätáme pre jeho odpor voči nacistickému režimu. Pamätné výstavy boli inštalované na odbornom učilišti v Hamburgu, pri pamätníku nemeckého odporu v Berlíne a vo väznici Plötzensee, kde bol Hübener popravený. Okrem toho je po ňom pomenované centrum pre mládež, škola a dve ulice v Hamburgu. Od 40. rokov 20. storočia si politické, sociálne a náboženské skupiny 8. januára (na jeho narodeniny) a 27. októbra (v deň jeho popravy) pripomínajú jeho hrdinstvo rôznymi oslavami. 8. januára 2020 bola škola pri nápravnom zariadení pre mladistvých neďaleko Plötzensee pomenovaná na počesť Helmutha Hübenera.

Súvisiace témy: Nemecko, Druhá svetová vojna