Pohltené v radosti z Krista

V Novom zákone sa dozvedáme o slepom Bartimaiovi, ktorý zakričal na Ježiša, pretože túžil po zázraku. „Riekol mu Ježiš: Choď, tvoja viera ťa uzdravila. A (slepý) hneď videl.“

Pri inej príležitosti túžil po uzdravení jeden muž v Betsaide. Na rozdiel od neho tento zázrak neprišiel okamžite. Namiesto toho ho Ježiš požehnal dvakrát predtým, než „ozdravel“.

V treťom príklade apoštol Pavol „tri razy … prosil Pána“ ohľadom svojej strasti, no napriek tomu, pokiaľ vieme, sa jeho úpenlivej prosbe nevyhovelo.

Traja odlišní ľudia. Tri jedinečné skúsenosti.

Preto sa hodí otázka: Prečo niektorí obdržia svoje vytúžené zázraky rýchlo, kým iní trpezlivo všetko znášajú a čakajú na Pána? Možno nepoznáme dôvod, no s vďačnosťou poznáme Toho, kto „[nás] miluje“ a „[činí] všetko pre [naše] blaho a šťastie“.

Boh, ktorý vidí koniec od počiatku, nás uisťuje: „Protivenstvo tvoje a strasti tvoje potrvajú len malú chvíľku“ a budú posvätené „k prospechu tvojmu“.

Starší Orson F. Whitney nám pomáhal nájsť v našich skúškach väčší význam, keď učil: „Žiadna bolesť, ktorú trpíme, žiadna skúška, ktorú prežívame, nie je zbytočná. Podporuje naše vzdelávanie. … Všetko …, v čom [trpezlivo] vytrváme, … buduje náš charakter, očisťuje naše srdce, rozširuje našu dušu a činí nás láskyplnejšími a dobročinnejšími. … Práve skrze zármutok a utrpenie, drinu a súženie získame také vzdelanie, ktoré sme sem prišli nadobudnúť a ktoré nás učiní podobnejšími [našim nebeským rodičom].“

Apoštol Pavol, ktorý rozumel, že počas jeho strastí v ňom prebýva moc Kristova, pokorne povedal: „Lebo práve keď som slabý, som mocný.“

Životné strasti nás skúšajú. Dokonca aj Spasiteľ „tým, že trpel, naučil sa poslušnosti“ a stal sa dokonalým.

A jedného dňa so súcitom vyhlási: „Hľa, prečistil som ťa, ja vyvolil som ťa v peci strasti.“

Keď začneme dôverovať Božím dokonalým účelom, vdýchne to nádej do unavených duší a podnieti sa tým odhodlanie v obdobiach utrpenia a žiaľu.

Pred rokmi sa prezident Russell M. Nelson podelil o tento hodnotný poznatok: „Keď sa budeme pozerať na všetky veci s večnou perspektívou, značne to odľahčí našu záťaž.“

Spolu s mojou manželkou Jill sme boli nedávno svedkami tejto pravdy vo vernom živote Holly a Ricka Porterovcov, ktorých 12-ročný syn Trey zomrel pri tragickom požiari. Holly, so závažne popálenými rukami a nohami z hrdinskej snahy zachrániť svojho drahého syna, neskôr svedčila na zhromaždení sviatosti zboru o veľkom pokoji a radosti, ktoré Pán vylial na ich rodinu v ich utrpení, a použila pri tom slová ako zázračné, neuveriteľné a úžasné.

Neznesiteľný žiaľ tejto drahocennej matky bol nahradený mimoriadnym pokojom vďaka tejto myšlienke: „Moje ruky nie sú rukami, ktoré zachraňujú. Tie ruky patria Spasiteľovi! Namiesto toho, aby som sa pozerala na svoje jazvy ako na pripomienku toho, čo som nebola schopná urobiť, mi pripomínajú jazvy, ktoré nesie môj Spasiteľ.“

Hollyno svedectvo napĺňa sľub nášho proroka: „Keď budete myslieť celestiálne, budete vidieť skúšky a protivenstvo v novom svetle.“

Starší D. Todd Christofferson vyhlásil: „Verím, že výzva prekonať protivenstvo a rásť z neho sa nám páčila, keď Boh predstavil v predsmrteľnom svete Svoj plán vykúpenia. Mali by sme teraz k tejto výzve pristupovať s vedomím, že náš Nebeský Otec nás posilní. Je však zásadné, aby sme sa na Neho obrátili. Bez Boha sa temné skúsenosti s utrpením a protivenstvom prikláňajú k skľúčenosti, zúfalstvu a dokonca zatrpknutosti.“

Aby sme sa vyhli temnote nespokojnosti a namiesto toho našli počas ťažkých životných výziev väčší pokoj, nádej a dokonca aj radosť, podelím sa s vami o tri božské zásady, ktoré sú pozvaniami.

Po prvé – silnejšia viera pochádza z toho, keď dáme Ježiša Krista na prvé miesto. „Hľaďte ku mne v každej myšlienke,“ vyhlasuje Pán, „nepochybujte, nebojte sa.“ Prezident Nelson učil:

„[Náš] večný život závisí na [našej] viere v [Krista] a v Jeho uzmierenie.“

„Zatiaľ čo bojujem so silnou bolesťou spôsobenou mojím nedávnym zranením, cítim ešte väčšiu vďačnosť za Ježiša Krista a bezhraničný dar Jeho uzmierenia. Predstavte si to! Spasiteľ vytrpel ‚bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu‘, aby nás mohol v časoch núdze utešiť, uzdraviť a zachrániť.“

Pokračoval: „Kvôli svojmu zraneniu som opakovane premýšľal nad ‚veľkosť[ou] Svätého Izraelského‘. Počas môjho uzdravovania mi Pán prejavil Svoju božskú moc pokojnými a neomylnými spôsobmi.“

„Na svete máte súženie, ale dúfajte,“ povzbudzuje nás Spasiteľ, „ja som premohol svet.“

Po druhé – jasnejšia nádej pochádza z toho, keď si predstavíme svoj večný údel. Keď sestra Linda Reevesová hovorila o moci spojenej s tým, keď si uchovávame víziu „úžasných prisľúbených požehnaní nášho Otca … každý deň …pred našimi očami“, svedčila: „Neviem, prečo máme tak veľa skúšok ako máme, ale ja osobne cítim, že odmena je taká veľká, … taká radostná a tak presahuje naše pochopenie, že v oný deň odmeny možno budeme cítiť, že máme povedať nášmu milosrdnému, milujúcemu Otcovi: ‘To bolo všetko, čo bolo požadované?’ … Čo bude záležať na tom, čo sme pretrpeli tu, ak na konci sú tieto skúšky presne tými vecami, ktoré nám dajú oprávnenie pre večný život … v Božom kráľovstve?“

Prezident Nelson sa podelil o tento poznatok: „Spomeňte si na Pánovu odpoveď Josephovi Smithovi, keď sa modlil o pomoc v žalári v Liberty. Pán tohto proroka učil, že neľudské zaobchádzanie s jeho osobou mu dá skúsenosť a bude pre jeho dobro. ‚Ak v tom vytrváš dobre,‘ sľúbil Pán, ‚Boh ťa povýši na výsosti.‘ Pán učil Josepha, aby myslel celestiálne a radšej si predstavoval odmenu vo večnosti a nezameriaval sa na trýznivé ťažkosti daného dňa.“

Josephova zmena perspektívy mu priniesla prehlbujúce sa posvätenie, ako sa spomína v tomto liste priateľke: „Po piatich mesiacoch, čo som zavretý medzi stenami väzenia, sa mi zdá, že moje srdce bude po tomto vždy citlivejšie ako kedykoľvek predtým. … Myslím si, že by som sa nikdy nemohol cítiť tak, ako sa cítim teraz, keby som nevytrpel krivdy, ktorými trpím.“

Po tretie – väčšia moc pochádza z toho, keď sa zameriame na radosť. Počas najrozhodujúcejších, najtrýznivejších chvíľ večnosti sa náš Spasiteľ nestiahol, ale vypil ten horký kalich. Ako to urobil? Dozvedáme sa, že kvôli „radosti, čo Ho čakala, [Kristus] pretrpel kríž“, Jeho vôľa bola „pohltená vo vôli Otcovej“.

Slovo „pohltená“ ma hlboko dojíma. Môj záujem sa zväčšil, keď som sa dozvedel, že v španielčine sa slovo „pohltená“ prekladá ako „strávená“; v nemčine ako „zhltnutá“; a v čínštine ako „zaplavená“. Keď sú teda životné výzvy veľmi bolestivé a zdrvujúce, spomeniem si na Pánov prísľub – že by sme nemali trpieť „žiadnym druhom strastí, iba tými, ktoré [sú] pohltené [strávené, zhltnuté a zaplavené] v radosti z Krista“.

Túto radosť, ktorá „[sa vymyká] … porozumeniu smrteľníka“, vidím v mnohých z vás, aj keď váš horký kalich ešte nebol odobratý. Ďakujem vám, že dodržiavate svoje zmluvy a stojíte ako Boží svedkovia. Ďakujem, že ponúkate pomoc, aby ste nás všetkých požehnali, zatiaľ čo sa „vo [vašom] tichom srdci skrýva bolesť, ktorú oči nemôžu vidieť“. Pretože keď prinesiete Spasiteľovu úľavu druhým, nájdete ju aj vy, ako učila prezidentka Camille N. Johnsonová.

Vráťte sa teraz so mnou na zhromaždenie sviatosti, kde sme boli svedkami zázraku, ako Pán pomohol rodine Holly Porterovej. Keď som pri rečníckom pulte premýšľal nad tým, čo môžem povedať, aby som tejto pozoruhodnej rodine a ich priateľom dodal útechu, prišla táto myšlienka: „Použi Spasiteľove slová.“ Dnes teda končím tak, ako som skončil v ten sabat, s Jeho slovami, „ktoré hoj[a] zranenú dušu“.

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie.“

„A tiež uľahčím bremená, ktoré sú vložené na ramená vaše, že ich dokonca nebudete cítiť na chrbtoch svojich, dokonca pokiaľ budete v porobe; … aby ste s istotou vedeli, že ja, Pán Boh, navštevujem ľud svoj v strastiach jeho.“

„Neopustím vás [bez útechy], prídem k vám.“

S radostnou úctou svedčím, že náš Spasiteľ žije a Jeho prísľuby sú spoľahlivé. Obzvlášť vám, ktorí ste ustarostení alebo ktorí ste „akokoľvek sužovaní“, svedčím, že náš Nebeský Otec počuje vaše uslzené prosby a vždy odpovie v dokonalej múdrosti. „Nech vám Boh dá“, ako to urobil aj pre našu rodinu v časoch veľkej núdze, „aby bremená vaše boli ľahké“, dokonca „pohltené v radosti z Krista“. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.