Zabezpečenie spravodlivého súdu

Minulý október nás prezident Russell M. Nelson vyzval, aby sme zvážili, ako by sa náš život líšil, ak by naše „znalosti získané z Knihy Mormonovej boli zrazu vzaté preč“.¹ Uvažoval som o jeho otázke, ako som si istý, že aj mnohí z vás. Jedna myšlienka prichádzala znova a znova – kam by som sa bez Knihy Mormonovej a jej jasnosti ohľadom náuky Kristovej a Jeho zmiernej obeti obrátil pre pokoj?

Náuka Kristova – ktorá spočíva v spásnych zásadách a obradoch viery v Krista, pokání, krste, dare Ducha Svätého a vytrvaní až do konca – sa veľakrát vyučuje vo všetkých písmach znovuzriadenia, ale s osobitou mocou v Knihe Mormonovej.² Náuka začína vierou v Krista a každý z jej prvkov závisí od dôvery v Jeho zmiernu obeť.

Ako prezident Nelson učil: „Kniha Mormonova poskytuje najúplnejšie a najautoritatívnejšie porozumenie uzmierenia Ježiša Krista, ktoré sa vôbec dá nájsť.“³ Čím viac vieme o Spasiteľovom božskom dare, tým viac prichádzame v našich mysliach a srdciach⁴ k poznaniu skutočnosti uistenia prezidenta Nelsona o tom, že „pravdy obsiahnuté v Knihe Mormonovej majú moc zahojiť, upokojiť, obnoviť, podporiť, posilniť, utešiť a rozveseliť našu dušu“.⁵

Zásadným a pokoj prinášajúcim príspevkom Knihy Mormonovej nášmu pochopeniu Spasiteľovho uzmierenia je jej učenie, že Kristova milosrdná obeť uspokojuje všetky požiadavky spravodlivosti. Ako vysvetlil Alma: „Boh sám uzmieruje hriechy sveta, aby uskutočnil plán milosrdenstva, aby uspokojil požiadavky spravodlivosti, aby Boh mohol byť dokonalým, spravodlivým Bohom, a tiež Bohom milosrdným.“⁶ Otcov plán milosrdenstva⁷ – to, čo sa v písmach nazýva aj plánom šťastia⁸ alebo plánom spásy⁹ – nebolo možné splniť, pokiaľ neboli splnené všetky požiadavky spravodlivosti.

Čo presne však „požiadavky spravodlivosti“ sú? Zvážte Almovu vlastnú skúsenosť. Spomeňte si, že ako mladý muž sa Alma snažil „zničiť cirkev“.¹⁰ V skutočnosti Alma povedal svojmu synovi Helamanovi, že „[bol] … mučený bolesťami pekla“, pretože účinne „zavraždil … mnohé z [Božích] detí“ tým, že „ich zviedol ku skaze“.¹¹

Alma Helamanovi vysvetlil, že pokoj k nemu konečne prišiel, keď „sa myseľ [jeho] zmocnila“ učenia jeho otca „ohľadom príchodu … Ježiša Krista, … ktorý uzmieri hriechy sveta“.¹² Alma kajúcne prosil o Kristovo milosrdenstvo¹³ a potom pocítil radosť a úľavu, keď si uvedomil, že Kristus vykúpil jeho hriechy a zaplatil všetko, čo vyžadovala spravodlivosť. Na druhej strane, čo by spravodlivosť požadovala od Almu? Ako neskôr Alma sám učil: „Žiadna nečistá vec nemôže zdediť kráľovstvo Božie.“¹⁴ Preto muselo byť súčasťou Almovej úľavy to, že ak by nebolo milosrdenstva, spravodlivosť by mu zabránila vrátiť sa k životu s Nebeským Otcom.¹⁵

Bola ale Almova radosť zameraná výlučne na neho – na vyhnutie sa trestu a svoju možnosť vrátiť sa k Otcovi? Vieme, že Alma sa tiež trápil pre tých, ktorých zviedol preč od pravdy.¹⁶ Ale Alma, sám, nedokázal uzdraviť a vrátiť späť všetkých, ktorých zviedol preč. Nemohol sám zaistiť, aby dostali spravodlivú príležitosť učiť sa o náuke Kristovej a aby boli požehnaní životom podľa jej radostných zásad. Nemohol priviesť späť tých, ktorí možno zomreli ešte vždy zaslepení jeho falošným učením.

Prezident Boyd K. Packer učil: „Myšlienka, ktorá zachránila Almu … je takáto: Znovuobnovenie toho, čo nemôžete obnoviť, uzdravenie rany, ktorú nemôžete uzdraviť, oprava toho, čo ste zlomili a nemôžete napraviť, je tým cieleným účelom uzmierenia Krista.“¹⁷ Radostná pravda, ktorej sa chytila Almova myseľ, nebola len to, že by mohol byť on sám očistený, ale aj to, že tých, ktorým ublížil, by bolo možné uzdraviť.

Roky pred tým, ako bol Alma zachránený touto upokojujúcou náukou, sa kráľ Benjamín učil o rozsahu uzdravenia, ktoré ponúka Spasiteľova zmierna obeť. Kráľ Benjamín vyhlásil, že „radostné zvesti veľkej radosti“ mu boli ohlásené „anjelom od Boha“.¹⁸ Medzi tými radostnými zvesťami bola oná pravda, že Kristus bude trpieť a zomrie za naše hriechy a chyby, aby sa zabezpečilo, „aby na deti ľudské mohol prísť spravodlivý súd“.¹⁹

Čo presne si „spravodlivý súd“ vyžaduje? V ďalšom verši kráľ Benjamín vysvetlil, že na zabezpečenie spravodlivého súdu zmierila Spasiteľova krv „hriechy tých, ktorí padli pre priestupok Adamov, ktorí zomreli, nepoznajúc vôľu Božiu ohľadom seba samých, alebo ktorí hrešili v neznalosti“.²⁰ Vyučoval tiež, že spravodlivý súd vyžaduje, aby „Kristova krv uzmierila“ hriechy malých detí.²¹

Tieto písma učia veľkolepú náuku: Spasiteľova zmierna obeť uzdravuje ako bezplatný dar tých, ktorí hrešia nevedomky, tých, ktorým, ako to povedal Jákob, „nie je daný zákon“.²² Zodpovednosť za hriech závisí od svetla, ktoré sme dostali, a závisí od našej schopnosti uplatňovať našu slobodnú vôľu.²³ Túto uzdravujúcu a upokojujúcu pravdu poznáme iba vďaka Knihe Mormonovej a ďalším písmam znovuzriadenia.²⁴

Samozrejme, tam, kde je daný zákon, v situáciách, v ktorých sme si vedomí Božej vôle, sme zodpovední. Ako zdôraznil kráľ Benjamin: „Beda, beda tomu, kto vie, že sa búri proti Bohu! Lebo spása neprichádza k žiadnemu takému, iba ak je to skrze pokánie a vieru v Pána Ježiša Krista.“²⁵

Aj to sú radostné zvesti náuky Kristovej. Spasiteľ nielen uzdravuje a obnovuje tých, ktorí hrešia v nevedomosti, ale aj ponúka uzdravenie tým, ktorí hrešia proti svetlu, za podmienky, že budú činiť pokánie a mať v Neho vieru.²⁶

Alma musel „chytiť“ obe tieto pravdy. Skutočne by Alma cítil to, čo opisuje ako prenikavú radosť²⁷, ak by si myslel, že Kristus zachránil jeho, ale navždy ublížil tým, ktorých on odviedol od pravdy? Určite nie. Aby Alma cítil úplný pokoj, tí, ktorých poškodil, tiež potrebovali príležitosť, aby sa stali uzdravenými.

Ale ako presne by sa oni – alebo tí, ktorým môžeme ublížiť – stali uzdravenými? Aj keď úplne nerozumieme posvätným mechanizmom, ktorými Spasiteľova zmierna obeť uzdravuje a obnovuje, vieme, že na to, aby sa zabezpečil spravodlivý súd, Spasiteľ odstráni spodinu nevedomosti a bolestivé tŕne zranení spôsobené inými.²⁸ Týmto zabezpečil, že všetky Božie deti dostanú príležitosť zvoliť si s plným vedomím, že Ho budú nasledovať a prijmú veľký plán šťastia.²⁹

Práve tieto pravdy priniesli Almovi pokoj. A práve tieto pravdy majú tiež priniesť veľký pokoj aj nám. Ako prirodzení muži a ženy sa všetci niekedy udrieme alebo narazíme do seba a spôsobíme škodu. Ako môže každý rodič svedčiť, bolesť spojená s našimi chybami nie je len strach z trestu pre nás samotných, ale strach, že sme mohli obmedziť radosť našich detí alebo im nejakým spôsobom zabrániť, aby videli a chápali pravdu. Slávny prísľub Spasiteľovej zmiernej obete je, že pokiaľ ide o naše rodičovské chyby, On považuje deti za nevinné a sľubuje pre nich uzdravenie.³⁰ A dokonca aj keď zhrešili proti svetlu – tak, ako my všetci – Jeho ruka milosrdenstva je natiahnutá³¹ a On ich vykúpi, ak budú hľadieť na Neho a žiť.³²

Aj keď má Spasiteľ moc napraviť to, čo nedokážeme napraviť my, prikazuje nám, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, ako súčasť nášho pokánia.³³ Naše hriechy a chyby vytesňujú nielen náš vzťah s Bohom, ale aj naše vzťahy s druhými. Naše úsilie uzdraviť a obnoviť môže byť niekedy také jednoduché ako ospravedlnenie, ale inokedy môže obnovenie vyžadovať roky pokorného úsilia.³⁴ Napriek tomu kvôli mnohým z našich hriechov a chýb jednoducho nedokážeme úplne uzdraviť tých, ktorých sme zranili. Veľkolepý, pokoj prinášajúci prísľub Knihy Mormonovej a znovuzriadeného evanjelia je, že Spasiteľ napraví všetko, čo sme zničili.³⁵ A tiež napraví aj nás, ak sa k Nemu obrátime s vierou a budeme činiť pokánie z toho, čo sme spôsobili.³⁶ Obidva tieto dary ponúka, pretože nás všetkých miluje dokonalou láskou³⁷ a pretože je odhodlaný zabezpečiť spravodlivý súd, ktorý ctí ako spravodlivosť tak aj milosrdenstvo. Svedčím, že sú tieto veci pravdivé v mene Ježiša Krista, amen.