Slnečné svetlo v mojich búrkach

Nedávno som si prešla niečím naozaj ťažkým. Môj otec a mama žijú oddelene a moja mama pracuje v zahraničí. Vyrastala som so svojou starou mamou – ona bola tá, ktorá ma zoznámila s evanjeliom a s Cirkvou. Tento rok však nečakane zomrela.

Bola poslednou osobou, o ktorej som si kedy myslela, že zomrie. Niekedy som si myslela, že zomriem skôr ako ona, pretože bola taká zdravá! Nikdy neprejavovala slabosť a bola predo mnou vždy silná. Nikdy som si nepredstavila svoj život bez nej.

Keď zomrela, niekedy som si priala, aby som mohla zomrieť aj ja. Premýšľala som o tom, že ukončím svoj vlastný život. Ale čoskoro som išla na aktivitu mládeže kolu, kde sme mali lekciu o pláne spásy.

Vedela som o pláne spásy, ale moje chápanie bolo možno trochu zahmlené kvôli tomu, čo sa stalo mojej starej mame. Keď som počúvala, pomyslela som si: „Zabudla som na požehnania obete Ježiša Krista za mňa.“

Uvedomila som si, že Ježiš Kristus zomrel, aby ma spasil. Nemala by som ukončiť svoj život kvôli problémom, ktoré mám. Plán šťastia mi dáva nádej, že jedného dňa opäť uvidím svoju starú mamu, pretože život sa nekončí, keď zomrieme. Musím pokračovať v nasledovaní Spasiteľa, aby som ju mohla opäť vidieť.

Keď moja stará mama zomrela, moja sesternica sa nasťahovala ku mne a stala sa mojou opatrovníčkou. Moji bratranci a sesternice sú moji najlepší priatelia, ale táto zmena bola aj tak veľmi ťažká. Musela som sa naučiť robiť všetky domáce práce, ktoré robila moja stará mama. Musela som sa sama zobudiť do školy a postarať sa o dom.

Môj biskup vždy hovoril o sebestačnosti, a tak som túto tému hľadala v Knižnici evanjelia. Pomohlo mi to naučiť sa stáť na vlastných nohách.

Stále som v kontakte aj so svojím otcom. Jedného dňa sme sa pohádali. Veľmi som sa tým trápila, ale zrazu sa naskytla príležitosť ísť na výlet pre mládež do chrámu. Keď som bola v chráme, cítila som pokoj. Nemyslela som na problémy doma. Nemyslela som na hnev, ktorý som cítila voči svojmu otcovi. Premýšľala som o veciach, ktoré by som mohla robiť, aby som mu pomohla. Premýšľala som, že budem dobrým príkladom. Premýšľala som o večných veciach a o tom, ako budem jedného dňa v chráme spečatená so svojimi rodičmi. Rozhodla som sa ospravedlniť svojmu otcovi za to, že som sa s ním hádala.

Naučila som sa vždy sa zamerať na Ježiša Krista a Nebeského Otca. Čerpám z Nich silu a pamätám na to, že mi kryjú chrbát.

Porozumenie plánu spásy, najmä Spasiteľovmu uzmiereniu, mi pomohlo prekonať myšlienky na samovraždu. Pomáha mi to cítiť v živote pokoj. Dáva mi to nádej, že jedného dňa opäť stretnem svoju starú mamu na druhej strane závoja.

Ježiš Kristus je nádejou, že budem pokračovať vo svojom živote, aj keď mám veľa výziev. Jeho láska ku mne je nekonečná. Je slnečným svetlom v mojom živote. Keď je búrka alebo prší, je tu. On je mojím Spasiteľom. On je mojím domovom. On je mojím životom. Pomáha mi ísť ďalej. Je jedným z dôvodov, prečo milujem život.