„Miin Veľký týždeň“, Môj kamarát, marec 2026, 12 – 13.
Miin Veľký týždeň
Každý deň nám pomáhal pamätať na Ježiša Krista.
Skutočný príbeh z USA.
Na Veľkú noc sme sa začali pripravovať už o týždeň skôr! Otec povedal, že týždeň pred Veľkou nocou sa nazýva Veľký týždeň. Mama povedala, že každý deň bude na jedálenskom stole malé prekvapenie. Každé z nich nám má pomôcť pamätať na Ježiša Krista. O tom všetkom budem písať tu do svojho denníka!
Prvý deň sme našli papierové listy.
Mama a ocko čítali v písmach príbeh o Kvetnej nedeli. Keď Ježiš Kristus prišiel do Jeruzalema, ľudia mávali palmovými ratolesťami a volali: „Hosana!“
Moja sestra Lucy držala obrázok Ježiša, ktorý sedel na oslovi. My ostatní sme mávali papierovými ratolesťami. Bola som šťastná, keď som si predstavila, že vítam Ježiša.
Na druhý deň sme našli vrece na odpadky.
Ježiš bol nahnevaný, že ľudia v chráme predávali veci, a tak ich vyhodil. Zbierali sme odpadky z kríkov okolo cirkevnej budovy. Bola som rada, že sme mohli pomáhať so starostlivosťou o Boží dom!
Na tretí deň sme našli hlinu.
Mama čítala príbehy, ktoré Ježiš Kristus rozprával ľuďom. Počúvali sme a hlinu sme použili na výrobu vecí z príbehov. Lucy vytvorila ovečku, pretože Ježiš je Dobrý pastier. Ja som urobila malú olejovú lampu. Pomohla mi pamätať na to, aby som si udržala srdce plné viery.
Na štvrtý deň sme našli škoricu.
Otec nám povedal o tom, ako Mária dala Ježišovi Kristovi špeciálny olej na nohy. Jeho vôňa naplnila celý dom.
Tento špeciálny olej sme nemali. Namiesto toho sme použili škoricu na prípravu maškrty. Mama povedala, že keď sa bude maškrta piecť a my zacítime vôňu škorice, máme premýšľať o tom, čo by sme mohli Ježišovi dať my.
Na piaty deň sme našli sviečky.
Zapálili sme ich a zaspievali si pieseň, tak ako Ježiš Kristus a Jeho učeníci pri poslednej večeri. Jedli sme pita chlieb a pili sme hroznovú šťavu, aby sme si pripomenuli prvú sviatosť. Mali sme tiež granátové jablká, ktoré nám pripomínali Ježišovu krv, a olivy, ktoré pripomínali Getsemanskú záhradu.
Keď sme jedli, vonku hrmelo. Cítila som sa bezpečne a vďačne, pretože som vedela, že Ježiš už čelil tej najtemnejšej búrke.
Na šiesty deň sme našli kvetináč.
Čítali sme o tom, ako za nás Ježiš Kristus zomrel. Potom sme vzali prázdny kvetináč do záhrady a položili ho na bok, ako hrobku. Navŕšili sme okolo neho zeminu a skaly, ale otvor sme nechali odkrytý. Mama nám dala postavičku, ktorá predstavovala Ježišovo telo. Úctivo sme ju zabalili do bielej látky a vložili do kvetináča.
Aj keď to bol len kvetináč, bolo mi smutno, keď som zakrývala dvere kameňom.
Na siedmy deň sme našli papierik, na ktorom boli vytlačené mená našich predkov.
Mama povedala, že Ježiš Kristus začal po smrti misionársku prácu v duchovnom svete. Takto sa o Ňom mohli dozvedieť ľudia, ktorí sa ešte nenaučili Jeho evanjelium na zemi. V chrámoch môžeme byť pokrstení za ľudí, ktorí neboli pokrstení pred smrťou.
S Lucy ešte nemáme dosť rokov na to, aby sme mohli ísť do chrámu, ale pomohli sme vystrihnúť vytlačené kartičky s menami. Mama a ocko sa striedali v chrámovej práci za ľudí na kartičkách a prechádzali sa s nami po záhrade okolo chrámu. Dokonca aj zvonku mi chrám pripadal trochu ako nebo.
Na Veľkú noc sme našli prázdny hrob.
Na veľkonočné ráno bol kameň pred kvetináčom preč a handrička bola prázdna. Bola na nej kartička: On vstal!
Už som vedela, že Ježiš Kristus je dôvodom, prečo slávime Veľkú noc. Po oslavách Veľkého týždňa mám pocit, že Ho tiež poznám trochu lepšie.
Ilustrácie od Melissy Kashiwagiovej. Môže sa kopírovať iba pre cirkevné využitie.