Kvapky viery

„Jacob, poznáš odpoveď?“ spýtala sa pani Lelisová.

Jacob otvoril oči a zdvihol hlavu zo stola. Všetci jeho spolužiaci sa na neho pozerali. Jeho učiteľka sa na neho tiež pozerala. Cítil, ako sa mu zapaľujú líca. Znova zaspal počas hodiny!

„Prepáčte, pani Lelisová,“ povedal. „Mohli by ste zopakovať otázku, prosím?“

„Samozrejme. Ale prosím, prestaň spať počas hodiny.“

Zviezol sa na stoličke „Áno, pani.“

Jacob začal chodiť do novej školy len pár týždňov dozadu. Rád sa učil a mal dobrých spolužiakov. Ale mal jeden problém. Stále sa mu chcelo spať! Jeho nová škola bola ďaleko, tak musel ráno vstávať veľmi zavčasu, aby tam prišiel načas.

Zo začiatku sa mu v triede ľahko sústredilo. Ale postupne to bolo ťažšie a ťažšie. Niekedy bol Jacob taký unavený, že zaspal.

Na druhý deň požiadala riaditeľka školy Jacoba a jeho rodičov o stretnutie. Usmiala sa a privítala ich v riaditeľni.

„Som rada, že ste tu,“ povedala. „Jacob je skvelý študent. Ale jeho učiteľka povedala, že nemá záujem o vyučovanie. Niekedy sa nesústredí a zdá sa, že je veľmi unavený. Je v poriadku?“

Jeho mama prikývla. „Jacob pracoval usilovne na tom, aby sem mohol chodiť do školy, ale je to ďaleko od nášho domu. Každé ráno musí vstávať veľmi zavčasu. A tak je ráno počas vyučovania ospalý.“

„Aha. To je všetko?“ spýtala sa riaditeľka. „Mal by si vyskúšať kávové kvapky! Každé ráno dajte Jacobovi do nápoja niekoľko kvapiek veľmi silnej kávy. To mu pomôže nezaspať.“

Jacob sa zamračil. „Pani, ale naša rodina nepije kávu.“

Riaditeľka vyzerala zmätená. „Bude sa ti ťažko učiť, keď budeš zaspávať. Mal by si to aspoň zvážiť.“

Keď odišli z riaditeľne, Jacob mal zmiešané pocity. Chcel, aby sa mu v škole viac darilo, ale zároveň chcel dodržiavať prikázania.

Ten večer jeho rodina čítala v písmach o Slove múdrosti.

Keď bol na rade Jacob, prečítal: „A všetci svätí, ktorí pamätajú na to, aby zachovávali a činili tieto slová … nájdu múdrosť a veľké poklady poznania. A pobežia, a nebudú unavení, a budú kráčať, a nebudú ustatí.“^*

Potom dostal nápad!

Postavil sa zo stoličky. „Namiesto kávových kvapiek použijem kvapky viery!“

„Čo tým myslíš?“ spýtal sa ho otec.

Jacob sa usmial. „Každé ráno pred raňajkami sa môžeme pomodliť a požiadať Nebeského Otca, aby ma požehnal tak, že nebudem taký ospalý. Naše modlitby budú ako kvapky viery!“

Mama a otec sa tiež usmiali. „To znie ako dobrý nápad!“ povedal ocko.

Na druhé ráno si rodina pokľakla a pomodlili sa, aby mal Jacob energiu na to, aby zostal hore. To isté urobili na druhý deň. A na ďalší. Každý večer sa Jacob snažil tiež o to, aby išiel načas do postele. A každé ráno mala Jacobova rodina vieru, že mu Nebeský Otec pomôže.

Postupne začali ich kvapky viery fungovať. Jacob sa dokázal sústrediť po celý deň! Boh zodpovedal ich modlitby. A Jacob vedel, že Boh bol na neho hrdý za to, že nasledoval Slovo múdrosti.

„Jacob, si pripravený na vyučovanie?“ spýtala sa pani Lelisová jedno ráno, keď vchádzal do triedy.

Jacob prikývol s veľkým úsmevom na tvári. Pred školou si dal kvapky viery. Bol pripravený na všetko!

Ilustrácie: Brian Martin